Tretia veľkonočná nedeľa

2025-05-05

(Jn 21, 1-19)

        Gilbert Cesbron vo svojej knihe Svätí idú do pekla rozpráva príbeh o mladom robotníkovi, ktorý bol neveriaci. O Kristovi počul málo, len to, čo mu v robote rozprával kolega. Jedného dňa sa tento robotník zastavil v kostole. Vošiel dnu neisto a so strachom. Bolo tam pre neho všetko nezvyčajné. Zrazu objavil na stenách zastavenia krížovej cesty. Začal si ich postupne obzerať: Ježiš je odsúdený, Ježiš prvý raz padá... Zapôsobilo to naňho ako Ježiš odvážne ide cestou s krížom. Ale súčasne sa ho zmocňoval hnev a zatínal päste. Teda takto Ježiš skončil, ukrižovali  ho a pochovali. Teda i na Ježišovi sa ukázalo, že zloba a násilie vždy zvíťazí. A robotník sklamaný a smutný odišiel  z kostola.
        Nemôžeme sa čudovať, že jednoduchý robotník reagoval takto, pretože nepoznal, čo sa stalo po Ježišovej smrti. Podobne reagovali aj Ježišovi učeníci. Keď ich nadšenie stroskotalo na Kalvárii, jednoducho sa znechutení a sklamaní vrátili každý do svojho všedného života a práce.
        Ježiš dobre vedel, že jeho učeníci budú sklamaní a znechutení odchádzať z Jeruzalema. Preto v tejto chvíli k nim prichádza, začne s nimi hovoriť, dáva sa im poznať, povzbudzuje ich a zahŕňa silou, ktorá im má vydržať až do konca. Apoštoli znova vidia zázrak, spoznávajú Pána a už nikto z nich sa neodváži pýtať sa: „Kto si.“ Všetci dobre vedia, že je to zmŕtvychvstaný Kristus.
        Podobne reagujeme v poznaní Ježiša aj my. Tí, ktorí nevedia o Ježišovom živote mnoho, pre tých je Kristus naozaj nepresvedčivý. Pre tých, ktorým srdcia nehoria láskou k Bohu, je viera, kostol, modlitby i sviatosti čímsi nepotrebným a zbytočným. Takíto ľudia ani nevedia prečo chodiť na sväté omše, nevedia prečo sa majú modliť, sviatostný život im je celkom ľahostajný. Viera pre nich neznamená vonkoncom nič. Je im jedno, či kostoly existujú, je im jedno, či sa modlia alebo nie, je im jedno, že boli kedysi dávno pokrstení.
        Istí mladí manželia si postavili krásny dom. To ich tak zamestnalo, že úplne zabudli, že sú katolíci, zabudli na Boha. Narodili sa im dve deti a vôbec sa nestarali, či ich pokrstia, či im dajú náboženskú výchovu. Ba ani starým rodičom nedovolili, aby sa stretávali s ich deťmi, aby ich učili viere a poznaniu Ježiša Krista. Je celkom prirodzené, že takíto mladí ľudia rýchlo zabudnú na Krista, pretože ich starosti tohto života zamestnávajú viac, ako ich kresťanstvo. 
        V Bardejovských kúpeľoch bývalo na jednej izbe šesť mužov. Boli to železničiari, robotníci. Jeden z nich bol iný ako ostatní. Večer, keď prišli z tancovačky, našli ho modliť sa. Keď sa pozreli na jeho stolík, mal tam Písmo sväté, modlitebnú knižku a ruženec. Povedali si: „To bude zaiste kňaz, musíme si dať pozor, aby sme pred ním nič oplzlé a bohorúhavé nevraveli.“ Ale nebol to kňaz, bol to obyčajný robotník, otec troch detí. Otec šťastnej rodiny, v ktorej bol Ježiš poznaný a skutočne milovaný.
        Keď porovnávame tieto dve spomínané rodiny, pozorujeme, že tá prvá rodina o Ježiša nestojí, ale rodina železničiara nemôže žiť bez Ježiša. Príčinou je spôsob poznania Krista, pretože ten, kto pozná Ježiša, ten bez neho nemôže žiť. Ale ten, kto to Ježiša dokonale nepozná, tomu je všetko jedno. Blahoslavená Angela z Foligno povedala: „Kto hlboko pozná, ten vrúcne miluje.“ Teda platí, kto málo, chabo a matne pozná Ježiša, ten si ho nevie oceniť a zamilovať. Takí ľudia, ktorí si majú voliť medzi vyšším platom a vierou, dajú pred Ježišom prednosť vyššiemu platu. Takí ľudia si radšej vyberú zábavu a pohodlie pred náboženskými úkonmi. Ale ten, kto hlboko pozná Ježiša, ten si ho vie oceniť a radšej stratí mesačne na finančnom ohodnotení a prijme podradnejšie miesto, ale Ježiša nezanechá a neopustí.
        Ak by ste v tejto chvíli zatúžili poznať Ježiša, dá sa to dosiahnuť. Čítajme Písmo sväté doma, modlime sa spoločne v rodinách, radi chodievajme na sväté omše, kde sa rozpráva o Ježišovi. Prijímajme sviatosti. Ak to dokážete každú nedeľu, určite vo vás porastie poznanie Krista. Každý, kto to pochopí, nebude brať vieru ako bremeno, ako zaostalosť, ako zaťaženosť, ako tmárstvo. Otvorme oči a rozpoznajme Ježiša, pretože náš život je krásny a šťastný, keď kráča s nami vzkriesený a živý Ježiš Kristus.